A tak sme sa raz vybrali s Tomim do Ruska. Bolo tam úplne že fajn. Sedíš vo vlaku, pozeráš von oknom, piješ ruské pivo, zajedáš pirôžkami, atď. No radosť. Šesť dní. Ako na chate. Všetkých po čase poznáš. Spíš, čítaš. Spíš. Naješ sa. Potom ideš pre vriacu vodu, zaleješ čaj. To je ako malá slávnosť. Odkladáš si aj cestu na záchod; to sú veci, ktorými si ozvláštniš sedenie, ležanie, spanie.
Vyber mi prosím nôž. Ok. O pol hodinu sa zdvihnem, pomaličky zložím ruksak, vyberiem nôž, vyložím ruksak späť. A znova môžem chvíľku posedieť.
Brezy boli najkrajšie. A vždy trošku iné. Von oknom sa dalo pozerať aj päť-šesť hodín vkuse. Prišlo mi to o dosť zábavnejšie, ako hranie kariet, a miestami dokonca lepšie, ako Joyceovi Dublinčania.
02.11.2007
musím skonštatovať, že tie fotky sú megaluxusný megaluxus ... proste nádhera..