Maroko

(poznámka na úvod: obrázky nafotené staručkou Nokiou 6230)

Povzbudený stopárskymi úspechmi z minulého leta (2005 - Nemecko, Švajšiarsko, Rakúsko) sme si s Jozefkom povedali, že teda skúsime Maroko. Chvíľku predtým som sa pevne rozhodol, že sa veru nechcem stať fotografom. Následne som si kúpil prepeknú digitálnu zrkadlovku Canon EOS 350D. Maličkú, praktickú, ale digitálnu. Nafotíš toľko záberov, že sa ti s nimi nakoniec nič nechce robiť. O tri týždne sme už cestovali. Prešov, Bratislava, Graz, Ljubljana, okolo Terstu, Benátok, cez Miláno do Janova. A tam sme ostali trčať dva dni. V Taliansku sa nestopouje. Keď nás niekto predtým zobral, boli to normálni Netaliani: nerozbité autá s netalianskymi značkami, prípadne netalianski vodiči talianských aút... Takže vlak do Nice. Odtiaľ to už znova išlo: Cannes, Aix-en-Provence, Montpellier, Barcelona.

V Španielsku je zvykom, že zlodejíčkovia z celého kráľovstva chodia na leto brigádovať do Barcelony. To sme sa ale dozvedeli až po tom, čo mi moju prepeknú zrkadlovku ukradli. Čo sa krádeží týka, v Maroku nám ukradli ešte moju prepeknú kapsu, a cestou späť v Malage na juhu Španielska mi z peňaženky, ktorú som držal v ruke, ukradli prepekných 100 eur, a to tak, že som si to všimol až večer, keď mi tie prepekné eurá chýbali...

Ako sme sa v Barcelone dozvedeli od miestnych, v Španielsku je to so stopovaním vraj ešte horšie, ako u hentých Talianov (zčasti sme si to vyskúšali pred Barcelonou), takže sme si zobrali bus až dole do Algeciras. Odtiaľ trajekt do Tangeru, a už sme boli v Afrike...

Ono to zas nie je úplná Afrika... rovnako to vyzerá odtiaľ až po Irán, takže Blízky východ je lepšie označenie.

Motkali sme sa teda pekných pár dní hore-dolu po Maroku, prespávali sme po parkoch, parkoviskách, pred stanicou (kde nás ochotne postrážil jeden až neuveriteľne milý a ochotný staničný strážnik), sem-tam aj v hoteloch - to keď sme pocítili potrebu sprchy. Párkrát nás chceli zbiť, párkrát okradnúť, ožobračiť, oklamať, ... ale nedali sme sa.

Nakoniec sme sa vrátili trajektom z Tangeru do Algeciras, stopom do Malagy, deň voľna na pláži, a dvoma busmi až do Prahy. 

Ako povedal Palo Barabáš: Zážitky nemusia byť dobré. Hlavne nech sú silné. Presne v tomto duchu sa niesol celý výlet. Ale postupom času sa zo zlých zážitkov stanú vtipné príhody, ktoré s Jozefkom môžeme doteraz s úspechom vyťahovať pri pive...

Bohužiaľ, všetky fotky som robil od Barcelony už len na moju staručkú Nokiu 6230. Foťáčik robil obrázky o veľkosti 640x480 bodov, navyše dosť neostré a s podivnými farbami, ale pre predstavu by mohli postačiť.

Inak - s odstupom necelých dvoch rokov sa už nepríjemné zážitky natoľko spozitívnili, že uvažujem o ďalšom výlete do toho Maroka. Letenky z Viedne priamo do Casablanky alebo Agadiru sa dajú zohnať za fajn ceny. Obídením Barcelony by sa moje šance na prinesenie fotiek značne zvýšili.